Zaradené do kategórií: Cestovateľské poviedky
Couch surfing
Hanka s Jurajom konečne navštívili New York. Podarilo sa im zohnať veľmi lacné letenky a ubytovanie si našli cez couchsurfing. Ale len našli. Z letiska sa dotyčnému chlapíkovi pokúšali dovolať, ale nikto nedvíhal. Napísali mail aj smsku a dúfajúc v skorú odpoveď, rozhodli sa pozrieť si zatiaľ New York.
Veľa múzeí je v meste zadarmo alebo za dobrovoľné vstupné a takto úspešne zabili pár hodín. Chlapík sa však stále neozýval. Voľba padla na piknik v Central parku a premyslieť čo ďalej.
Cestou metrom do parku sa vo vagóne Juraj bavil pohľadom na černocha, ktorý mal na sebe červený upletený sveter, šál a čapicu a veselo štrikoval ďalší kus do zbierky.
Asi nohavice, napadlo ho a povedal Hanke: "Vieš, čo sa mi na New Yorku páči? Že tu sa dá robiť všetko. Tu sa odohráva toľko príbehov, pozri sa na toho chlapíka, čo štrikuje. Oproti sedí asi storočná babička a niečo hrá na iPhone. A hneď vedľa nej stojí maskot nejakej pizzerie v kostýme a číta si bibliu."
"Hm, ale trocha anonymné, nemyslíš?", odpovedala, keď vystupovali.
Vošli do Central parku, rozložili si deku a vytiahli veci na piknik. "To ubytko nám padlo, budeme musieť nájsť niečo iné... Bude to však na poslednú chvíľu", rozmýšľal nahlas Juraj, prežúvajúc sendvič.
Zaujal ho bezdomovec, ktorý si vyzul staré topánky a vliezol do fontány zbierať drobné.
"Hádam neskončíme dnes ako on," usmial sa, "Stále sa môžeme ubytovať v nejakom lacnom hosteli aspoň na dnes večer."
"Asi budeme musieť. Som už veľmi unavená. Nájdeme nejaké ubytovanie v blízkosti a zatiaľ budeme hľadať iný couchsurfing. Hostel si nemôžeme na celý pobyt dovoliť, to je ti jasné, nie?", zakončila to Hanka a vytiahla jablko.
Bezdomovec medzitým vyzbieral drobné, obul sa a začal skúmať obsah odpadkového koša.
Juraj mu zamával a ukázal na sendvič. "Si hladný?", opýtal sa bez slov. Muž sa usmial a vydal sa k nim. "Moc toho nemáme na rozdávanie," ozvala sa Hanka, ale hneď ju to zamrzelo. Juraj sa len uškrnul a podal mu sendvič spolu s jablkom, do ktorého Hanka išla práve zahryznúť. "Zoberte si, ak ste hladný."
Bezdomovec poďakoval a sadol si na trávnik oproti nim. Len čo dožul, začal rozprávať o dnešku a o všeličom možnom. "A váš príbeh je aký? Čo vás priviedlo do New Yorku?", spýtal sa nakoniec.
Porozprávali niečo o sebe a stihli sa aj posťažovať na ich dnešný problém.
"Musíme nájsť nejaké ubytovanie," zahlásil Juraj, ale okamžite sa zarazil, len čo si uvedomil, s kým sa baví. Muž sa zamyslel a uškrnul, "Možno vám môžem pomôcť. Teraz ja vám."
"Vlastne áno, určite túto časť dobre poznáte..." začal Juraj.
"Nie, nie," prerušil ho chlapík, "Ja vám ponúkam bývanie u mňa. Koľko ste hovorili, že tu budete? Tri dni? Tak to nie je problém. Budete bývať u mňa! Ideme!" zavelil a postavil sa.
Obidvaja naňho neveriacky pozreli. "To nemôžeme prijať!" pokúšali sa zachrániť situáciu, ale chlapík vytiahol z vrecka nohavíc kľúč a mobil.
"Toto vás hádam presvedčí," povedal a pokračoval s vysvetlením, že má apartmán v blízkosti centra, že je herec a pripravuje sa na svoju rolu bezdomovca. Na mobile im ukázal fotky seba v civile a nakoniec s úsmevom zaštrngotal kľúčmi. "Alebo budete spať tu? Na to nemám odvahu ani ja," usmial sa.
Niečo im hovorilo, že mu môžu veriť. O hodinu vkročili do jeho apartmánu a keď sa Hanka položila do teplej vane, unavená po celom dni, už len krútiac hlavou rozmýšľala nad dneškom. A tešila sa na tri ďalšie dni v tejto džungli.
V New Yorku, kde sa môže stať čokoľvek.