Zaradené do kategórií: Cestovateľské poviedky
Nákupy
Celý deň chodenia po pamiatkach človeka unaví. Hanka s Jurajom pochodili najpopulárnejšie miesta Bangkoku a neskôr, po dobrom obede na ulici sa usadili v malinkej čajovni, o ktorej Hanka povedala, že má dobré vibrácie, takže bolo hneď rozhodnuté.
Práve rozprávala Jurajovi o podvodoch pri nakupovaní, ako treba veriť svojej intuícii a znameniam vesmíru, keď sa pri nich zastavil budhistický mních a s úsmevom sa uklonil. Juraj siahol do vrecka a dal mu drobné. Mních sa opäť uklonil a pomaly kráčal ďalej, prešiel na druhú stranu ulice a tam si našiel kúsok tieňa, aby si mohol na chvíľu odpočinúť.
"Ani nepoďakoval," zahlásil Juraj. "On urobil službu tebe, nie ty jemu. Ty si mal poďakovať za to, že ti pomohol zlepšiť si trocha karmu," odpovedala mu. Juraj sa na ňu spýtavo pozrel: "To fakt? Tak to majú dobrý biznis, tuším sa stanem mníchom." Dopil čaj, privrel oči a predstavoval si aké by to bolo.
"Vlastne celkom nuda, nemohol by som už piť, neustále by som sa musel kontrolovať, holiť si hlavu a vstávať o štvrtej ráno," uzavrel to, "poď, oproti predávajú suveníry, možno sa nám niečo zapáči."
Vošli do tmavého obchodíku plného lacného oblečenia, hodvábnych šálov, malých sošiek Budhov a slonov, vonných tyčiniek a kadidiel a miliónov ďalších vecí. Juraja zaujala ručne vyrezávaná drevená krabička a keď to uvidel predavač, okamžite bol u neho.
"700 bathov, priateľ môj, cena len pre vás!" "Čo?", začal Juraj hru, ktorú miloval, "700 bathov? Za takúto krabičku? Dám vám 200 a budeme obidvaja šťastní!" "Nie, pane, to je suma, ktorú nemôžem akceptovať, môžem znížiť maximálne na 600!", pokračovala hra.
Juraj ani nevedel prečo, ale rozhodol sa vyžmýkať z predavača čo najnižšiu cenu, aj keď po tej krabičke až tak netúžil. Vykrikoval, rozhadzoval rukami, vyvrátil si vrecká na znak svojej chudoby, preklínal zjednávanie ako také, odvolával sa na láskavosť predávajúceho, navymýšľal si milión nezmyslov, len aby cenu zrazil dole.
Predavač nakoniec skutočne znížil cenu na maximum, ktoré si mohol dovoliť a predostrel ju Jurajovi. Ten pochopil, že ho má tam, kde chcel a zvolal: "Vieš, čo? Nechcem ju! Nechaj si ju!" Schmatol Hanku za ruku a pyšne odchádzal von. Predavač začal niečo na nich volať. "Ha, určite ešte znížil. Ale nechcem to! Poď!"
Vyšli na ulicu, kde ich predavač dobehol. "Ja tú krabičku nechcem!" povedal mu rázne do očí. Ten naňho pozeral pokojne, jemne sa usmieval, zobral mu ruku do dlaní a vtisol mu do nej Jurajovu peňaženku. "Vypadla vám, ako ste hrali ten cirkus," povedal, uklonil sa a zmizol vo svojom obchodíku.
Na chvíľu ostalo všade ticho, ako keby na zemeguli ostal sám a potom uvidel mnícha ako sedí v tieni a usmieva sa na neho.