Jana ChladnáZaradené do kategórií: Cestovateľské poviedky
Svätý Patrik
Jana mala na starosti neľahké rokovanie s klientom. V Dubline.
Mala tu trčať celý týždeň. Situácia sa nevyvíjala dobre, klient nechcel pristúpiť na veľa bodov a rokovania sa vliekli. Navyše, na druhý deň mal byť najväčší írsky sviatok, Deň Svätého Patrika a tak sa dohodli, že pokračovať budú až pozajtra.
Keď klient oznámil, že na posledné rozhodovanie príde aj ich najvyšší riaditeľ, už si len povzdychla. Uvedomila si, že bude nasledujúci deň tráviť na hotelovej izbe študovaním všetkých papierov a hľadaním najlepšej stratégie.
Osud však chcel inak. Skoro ráno ju zobudila hudba z ulice a Jana rýchlo pochopila, že na deň Sv. Patrika pokoj v Írsku asi nenájde. Tak teda zmení plány. Skočila po telefón a ako sa hneď dozvedela, známa zo Slovenska, Lucia, už bola v meste aj s kamarátkami.
Stretli sa na Patrick Street okolo obeda. Sprievod ľudí v bláznivých maskách, všetci poobliekaní na zeleno a vo vynikajúcej nálade, to všetko spôsobilo, že Jana sa uvoľnila a zabudla na starosti. Svätý Patrik vám nedá nebaviť sa.
Pozreli si sprievod, boli na dobrom obede a čoskoro zapadli do pubu. Írska hudba bola hlasná, alkohol tiekol potokom, všade sa zabávalo kopec ľudí a Jana rýchlo podľahla. "No a čo, stres dá zabrať aj silnejším náturám," pomyslela si.
V ďalšom bare už tancovala írsky tanec na stole za mohutnej podpory okolostojacich. Spievala, bavila sa a už dlho sa necítila tak dobre. Žila!
A tempo neutíchalo...
Zrazu sa mykla a už s bolesťou v hlave zistila, že spí oblečená. Chvalabohu, aspoň na svojej izbe, pomyslela si chvíľu pred tým, čo s hrôzou zistila, že už za hodinu má stretnutie.
Vyzerala strašne a ešte horšie sa cítila. Zo včerajšku si pamätala minimum... No nič, rýchla sprcha, čierna káva v loby a taxík pred hotelom. Jej tím ju už čakal.
Okamžite po nej vyletel kolega a mával jej pred nosom novinami: "Si na titulnej strane, ty krava!"
Jana sa zdesene pozrela na noviny. Bola tam! Ako tancuje na stole s pohárom v ruke a snaží sa bozkávať nejakého chlapa. Rozmazaný mejkap a strapaté vlasy. Titulok hlásil: "Šialený deň Sv. Patrika!"
Janin súkromný vesmír sa zrútil. Skončila.
So sklonenou hlavou vkročila do miestnosti, kde čakali klienti. Riaditeľ bol vysoký ryšavý Ír a keď uvidel Janu, začal sa smiať. Nahlas a nevedel prestať.
"Som nesmierne rád, že vás spoznávam, pani Jana. Ďakujem ešte raz za trojlístok čo ste mi dali, keď ste ma bozkávali," povedal a šibalsky na Janu žmurkol, "prináša štastie, a viete, ja milujem spontánnosť…"
Jana prestala počúvať, bolo jej zle. Potom pochopila, že riaditeľ hovorí o ľudskom prístupe, o človečine a podobne. Odsúhlasil obchod so slovami, že tak dobre sa už dávno nebavil.
"Som rád, že sa vám v Írsku páči. Myslím, že toto bude zaujímavá spolupráca. Viete, hľadal som nejaký náznak odlišnosti u všetkých spoločností, s ktorými sme rokovali. Náznak inakosti. Hľadal som za partnerov ľudí a myslím, že práve u vás sa to podarilo."
Jana neverila svojim ušiam. V duchu ďakovala Svätému Patrikovi, zaumienila si naštudovať celý jeho životopis a prispievať na kostol každú nedeľu. Čokoľvek.
Na letisku, cestou domov, si kúpila magnetku, tričko, šálku a prívesok s jeho podobizňou. Pre istotu.