Oliver ĽahkovážnyZaradené do kategórií: Cestovateľské poviedky
O tom, aké je dôležité poznať v Tokiu správne podniky
Oliver si našiel bývanie v Tokiu cez couchsurfing u jedného Japonca, ktorého meno ani poriadne nevedel vysloviť, tak mu hovoril Juro. Juro ho pozval von, aby mu ukázal pár originálnych podnikov.
Metrom sa odviezli do časti Akihabara, prešli pár ulicami až sa ocitli pred vchodom, kde stáli dve mladé baby oblečené v kostýmoch, aké kedysi nosili slúžky v zámožných rodinách na západe. Akonáhle uvideli Olivera, tváre sa im rozžiarili zvodnými úsmevmi.
"Vitajte doma, pane," uklonili sa a otvorili im dvere. Interiér bol preplnený červenými neónovými srdiečkami, umelými kvetmi a sladkou vôňou. Nad barom bol obrovský obraz jednorožca vo farbách dúhy.
"Toto je tzv. Meido café. Sem chodia všetci maniaci do komiksov, filmov, hier a tak. Nie je sranda stráviť celý deň hľadaním konkrétnej edície, človek sa unaví a toto je proste najlepšie miesto kam ísť. Sú k tebe milí a majú ťa tu radi," vysvetlil mu Juro.
Oliver nestačil nič povedať, keď k nemu prišla čašníčka s tou najrozkošnejšou tváričkou, akú kedy videl a začala mu infantilne žvatlať nejakú básničku, popri čom rukami maľovala do vzduchu srdiečka a mierne pohupovala bokmi. Juro objednal pivo a sendviče.
Objednávku im priniesol zástup troch dievčat. Všetky na Olivera hádzali veľké oči, vo vlasov mali pozapichované neónové a blikajúce srdiečka a na polovicu hanblivo a na polovicu extrémne zvodne sa naňho usmievali. Na stôl im položili sendviče, jedna z nich mu na kraj taniera vykydla kečup a roztomilým malíčkom doňho namaľovala tvár macíka. Odkiaľsi vytiahla slamku, rozkošne si ju vložila do úst a potom mu ju vložila do piva bez peny.
"Ty máš prekrásne tričko, macík!" zvolala a všetky tri sa rozchichotali. Oliver pozrel na svoje najobyčajnejšie modré tričko a spýtavo sa pozrel späť na čašníčku. Tá mu chytila biceps a teatrálne vzdychla, "Musíš nosiť modrú farbu, ide ti k duši, ty môj Herkulesík!" Ďalší chichot a dievčatá odcupitali preč. Jedna sa ešte otočila a poslala Oliverovi sladký vzdušný bozk.
Olivera zalial pot a Juro sa začal smiať, "Super, nie? Sem chodím každú sobotu. Môžeš im rozprávať čokoľvek a oni ťa budú so záujmom počúvať a vždy ťa za niečo pochvália. Milujem to tu, aj keď je pravda, že dnes si všetko sladké ovocie zhrabol ty." Oliver nad tým chvíľu rozmýšľal a nevedel, či mu má byť z Jura smutno, alebo sa s ním tešiť.
Keď platili, všetky baby začali teatrálne plakať a utierať si neexistujúce slzy. "Ja sa vrátim," povedal Oliver a myslel to smrteľne vážne. Všetky začali nadšene tlieskať, jedna ho chytila za ruky a pozrela sa naňho takým pohľadom, že Oliver sa na mieste rozlial. "Budeš nám chýbať, cestovatelík," žmurkla.
Ďalším podnikom bolo pre zmenu Tsundere café. Tentoraz pred vchodom nestál nikto. Bol tam len automat, kde ste si zvolili spôsob ako sa k vám bude obsluha správať. Mierne opitý Juro, v snahe ukázať Oliverovi to najzaujímavejšie, zvolil najtemnejšiu voľbu. Vošli dnu a sadli si dozadu do kúta. Čakali asi 10 minút a Oliver už chcel ísť k baru objednať, ale Juro ho pohľadom zastavil.
Za ďalších 10 minút konečne prišla servírka a menu hodila Oliverovi k nohám a druhé Jurovi do tváre. "Ponáhľajte sa," zasyčala a nechala ich čakať zasa dlhú chvíľu. Keď im nakoniec priniesla pivá, položila ich na stôl tak, že polovica sa rozliala. "Nerobte tu bordel!" Do tvárí im hodila polámané a obhryzené slamky.
"Tak toto je, môj priateľ, tsundere café. Tu sa s tebou nikto nehrá. Ak si myslíš, že máš veľké sebavedomie, alebo celý deň menežuješ niekoľko tisíc ľudí, potrebuješ niekedy podnik ako je tento," vysvetlil Juro.
Oliver sa napil a okamžite to vypľul naspäť do pohára. "Fúj! To je najhoršie pivo, aké…," nedopovedal, pretože okamžite priletela servírka a začala naňho neuveriteľne kričať. Po Japonsky.
Juro sa zasmial a okamžite dostal pohlavok. Oliver z posunkov pochopil, že ak sa chce vykúpiť, musí pivo exnúť! Juro sa začal smiať ešte viac a zapálil si cigaretu s plánom, že si Olivera poriadne vychutná. To nemal robiť. Servírka mu cigaretu zobrala a hodila mu ju do piva. "Vypite to, lebo zavolám vašim matkám!" Obidvaja, cítiac sa ako školáci, poslušne exli.
Oliver povedal, aby to Juro zaplatil a utiekol na ulicu nadýchať sa vzduchu. Za chvíli vyšiel aj Juro s otlačkom dlane na líci a roztrhaným golierom. "Tsundere café!" mykol plecami.
Oliver mal na dnešný večer dosť. Pomohol pripitému Jurovi dostať sa do metra a už sa tešil na posteľ a ráno na zelený čaj od Jurovej babky.