Ženích

Oliver sa zatúlal do juhovýchodnej Ázie. Ani nevedel prečo, ale keď našiel ponuku na lacnú letenku na Filipíny, okamžite ju kúpil. Odletel zo Singapuru a za pár hodín pristál na ostrove Luzon. Navštívil hlavné mesto Manilu, ale stále ho to ťahalo niekam inam. Sám nevedel kam a prečo.

Po pár dňoch sa ocitol v meste San Fernando v provincii Pampanga, a keď sa dozvedel, že za pár dní sa tu koná krvavý rituál, kedy sa ľudia nechajú na Veľký Piatok pribiť na kríž, rozhodol sa. Ostáva tu.

Ubytoval sa v lacnom hosteli a užíval si vynikajúce filipínske jedlo, pohodových ľudí a celkovú atmosféru. Bolo mu super. Zoznámil sa s niekoľkými miestnymi, hlavne s predavačom ovocia, Johnom. Ten mu rozprával, že miluje USA a preto je aj pyšný na svoje meno. John sa neustále vypytoval Olivera na USA a ten sa mu márne snažil vysvetlil, že on je z Európy.

“To je to isté, priateľ môj,” hovoril stále Oliverovi, “Si zo západného sveta. Máš všetko!”

“No to teda nemám.”

“Pozri si bohatý, keď si môžeš dovoliť dovolenku na druhej strane sveta. Ja sa do USA nikdy nedostanem. Určite bývaš v lepšom dome ako ja, máš možno auto, v USA máte nemocnice a dôchodky…”

Oliverovi sa nepodarilo presvedčiť ho o opaku, ale aj tak si tohoto chlapíka obľúbil. Na tretí deň sa mu John zveril, že jeho syn Joseph bude jeden z ukrižovaných. Povedal mu, že je to pre celú rodinu veľká pocta, a že je na svojho syna hrdý. Opýtal sa Olivera, ako on doma slávi Veľkonočné sviatky, ale v debate ich prerušili dve ženy, z ktorých sa vykľula Johnova žena a dcéra Mária. John ich predstavil a pozval Olivera k sebe domov na večeru a ten súhlasil.

Nevedel, čo má priniesť, všetko sa zbehlo narýchlo, tak aspoň zobral tablet s fotkami svojej rodiny a Slovenska. John s rodinou si ho skutočne uctili. Dostal čestné miesto pri stole a vedľa neho usadili Máriu. John mu vysvetlil, že Joseph sa modlí a rozjíma a tak sa pripravuje na zajtrajší Veľký Piatok, kedy bude ukrižovaný.

“Máme miesta priamo vpredu, neodmietneš naše pozvanie, že nie?”

“Samozrejme, rád prídem.”

Počas večere John stále nútil rozprávať Olivera o svojej krajine. Keď ten neskôr začal ukazovať fotky zo Slovenska, celá rodina bola vo vytržení. Oliver síce býval v činžiaku na sídlisku, ale pre nich to bol vrchol luxusu. Keď sa zmienil, že auto nemá, iba motorku, John veľavýznamne pozrel na Máriu a Oliver si všimol, že na ňu rýchlo žmurkol. Začal mať divný pocit, že práve prešiel prvým kolom skúšky na ženícha. Nedobrovoľného.

Počas večera sa jeho obavy potvrdili. Narážky zo strany Johnovej rodiny boli čoraz otvorenejšie a jasnejšie, Oliverovi sa však vždy podarilo náznaky zahovoriť, alebo si ich nevšímať. Keď odchádzal, John ho vyprevadil pred dom.

“Čo hovoríš na moju rodinu?”

“Je veľmi milá a priateľská.”

“A na moju dcéru?”

“To isté,” zahral to do outu Oliver.

“Iba to? No nič, uvidíme sa zajtra. Dobrú noc.”

Na druhý deň vstal Oliver skoro ráno a vybral sa na námestie, kde už boli postavené kríže. Na uliciach bolo neskutočné množstvo ľudí a videl sprievod mužov, ktorý sami seba bičovali bambusovými palicami. Až krv striekala na všetky strany. Bolo to šialene skutočné.

Oliver sa predral na tribúnu, kde ho už čakala Johnova rodina. Máriu samozrejme usadili vedľa neho a ona z neho nespúšťala oči. Celý akt ukrižovania bol pre Olivera fascinujúci. Dokonca bol medzi ukrižovanými i chlapík, ktorý to vykonal už 38 krát. Hypnotizovane pozeral na krvavé divadlo a Márii sa vôbec nevenoval. Keď pribili na kríž Josepha, Mária zvýskla a chytila na sekundu Oliverovu ruku.

Večer sa v meste konal pochod so sviečkami, ktorý už mal úplne inú atmosféru. Vo vzduchu bolo cítiť mier a pokoj. S akousi “náhodou” sa stalo, že Oliver ostal s Máriou sám a John so ženou sa stratili niekde v dave za nimi. Mária sa ho začala pýtať na ďalšie veci ohľadne jeho rodiny a krajiny a Oliver poslušne odpovedal. Mysľou bol však úplne inde. “Ako toto zastavím?”, rozmýšľal.

Neskôr večer odprevadil Máriu domov a tá sa rozlúčila so slovami: “Dnes môj brat urobil obrovský čin hodný veľkého a dospelého muža. Dokázal by si to aj ty?”

“Čo? Nechať sa ukrižovať?”

“Nie,” usmiala sa Mária, “Vziať za seba zodpovednosť a zachovať sa ako správny muž.”

Oliver sa pozrel do zeme, kopol do kamienka a povedal: “Určite áno.”

Až doma si uvedomil, že jej tak nepriamo potvrdil, že má o ňu záujem. A to nechcel. Jednoducho to z neho vyletelo. Na druhej strane mu bolo jasné, že nech by povedal čokoľvek, ona by si to vysvetlila po svojom. Jednoducho sa Johnova rodina rozhodla, že Oliver je ten ideálny ženích pre Máriu, ktorý býva na “západe” a poskytne Márii všetko, čo jej nemôžu dať oni. Napríklad bývať na sídlisku a nakupovať v supermarkete.

“Ako toto skončí?” pomyslel si.

V sobotu ho John zasa zavolal k sebe domov a Oliver nedokázal nesúhlasiť. Čoraz viac sa do tej situácie zamotával a nevedel ako z nej. Celý deň strávil u nich doma a samozrejme ho pozvali aj na nedeľnú omšu a obed. Oliver sa vyhováral, že nebude môcť, ale oni o tom nechceli ani počuť.

“Stále sa môžem zbaliť a vypadnúť odtiaľto,” napadlo ho, ale vedel, že to by nebolo fér. Bolo by to zbabelé. A potom dostal nápad…

Nedeľa prebehla podľa plánu, celú ju strávil s Johnovou rodinou. Máriina matka ukazovala Oliverovi jej svadobné fotografie, Mária napiekla koláč a John sa spokojne usmieval. Večer prišiel aj Joseph a privítal sa s Oliverom, akoby ten už patril do rodiny.

V pondelok skoro ráno vyskočil Oliver z postele a vedel, že nadišla jeho chvíľa. Dnes alebo nikdy. Obliekol sa, pobral pár vecí a rýchlo sa vybral za Máriou. Vyšlo mu to, pretože mu ešte rozospatá sama otvorila dvere. Absolútne nestihla zareagovať na vodu, ktorú na ňu Oliver vylial z kýbľa namiesto pozdravu a rozplakala sa, keď ju Oliver vyšibal tenkým bambusom, na ktorý si priviazal červenú mašličku.

Na jej plač zbehla celá rodina dole a uvideli ako Oliver víťazoslávne stojí s divným bambusom a prázdnym vedrom nad mokrou Máriou.

“Toto je náš slovenský zvyk na šibačky. Žena sa oblieva vodou a vyšibe, aby bola celý rok zdravá. Teraz by mi mala dať nejaký podarúnok.”

Celá rodina naňho mlčky a nechápavo hľadela. Mária stále plačúc, utiekla do izby. Joseph zatínal päste. Johnova žena nechápavo krútila hlavou. Prvý sa spamätal John a jemne, avšak rázne vyprevadil Olivera na ulicu. A treskol dverami. Poriadne.

Oliver sa usmial a veselo sa pobral do hostelu pobaliť si veci. Bol čas na odchod.

Označené ako: